Park pretína cesta a potom ďalej park pokračuje, kúsok ďalej stojí partia mužov, niečo sa dohadujú, rozkladajú

rukami, zvyšujú na seba hlas. "Igmác čo, dáme im bitku, alebo chceš ísť už na tú súťaž, vlastne som zabudol aj ty

si musíš dať na trému zopár rumov, nemáš dnes chuť sa biť čo,"doberám si ho,napadlo ma , keď bude baba chcieť

ísť na tú súťaž s nami proste jej poviem, že tam prídeme za ňou a hotovo. Jeden z mužov nahnevaným hlasom hovorí:

               "Toto sa robí? veď si ma ojebal o majland a šveš proti mne mojich kamarátov, že si mi ich poniektorých

pretiahol na svoju stranu už ani nerozprávam, to si hovoríš brat? také niečo si vskutku zaslúži odmenu, ja som ťa 

dostal do tohto biznisu a ty mi neustále porážaš nohy. Keď uhádneš čo je pod šatkou odpustím ti, to myslím úplne

vážne, vieš, že nikdy neojebávam, moje slovo je slovo kráľa, tu sú svedkovia."

               "Nech je tam čo chce, kašlem ti nato, kašlem ti na tvoje odpustenie, kašlem na teba, nemáš mi čo odpúš

ťať, seriem na teba."

              "Tak ty na mňa kašleš? kašleš mi nato?" a pridŕžal šatku druhou rukou by mu ju vietor neodvial.."

              "Čo ja viem čo to je, asi nejaká blbosť," povie zhovievavým hlasom."

              "Simsalabin" a strhol šatku z ruky tamten, drží v ruke pištoľ a mieri na svojho brata."Toto tam bolo" a v tej 

chvíli aj vystrelí.

              "Zbláznil si sa?" priskočili k nemu jeho kumpáni, pozerajú na toho čo spadol na zem ako podťatý.

Ignác povedal vystrašene:" Len aby nás nezbadali." Všetci sa bojíme, schovávame sa za stromy.

              "Čo to robíš ty kokot, ty si kokot, ty si kokot na druhú, veď ti je brat." Kumpáni kľačia pri nehybnom tele

a jeden z nich povedal:"Žije!"

              "Tak zavolajte sanitku, ojebával som, žeby som mu odpustil keby uhádol, bola to spontánna záležitos, neu

hádol. Á-zaslúžil si to. To má za moje detstvo, ja som bol vždy ten zlý, všetka špina šla cezomňa a bratríček sa len

prizeral, ja som ho musel ustavične strážiť, on nemusel nič robiť lebo bol chudáčik malý, teraz všetko zdedil, keď zom

rel aj foter, pretože s nimi býval pod jednou strechou, nikto ma nebude donekonečna ojebávať."

               Ignácovi spadli na zem kľúče, tamtí otočili hlavami a upreli pohľady k stromom, kde boli schovaní.Spozor

neli a vraví jeden svojmu šéfovi:"Za tým stromom niekto je, asi aj uvidel čo si urobil."

               "Zabite ho,"vraví šéf,"vy dvaja utekajte za ním a vy dvaja dajte bratríčka do auta." Podíde k autu a pozerá

ako ho nakladajú, povie:"za chvíľu tu budeš mať spoločnosť, ďaľšieho neboštíka."

               Naša nová kmarátka, Ignác a ja, nepozorovane sa nám podarilo prešmyknúť na druhú stranu ulice, odboču

jeme do prava a hore svahom utekáme medzi činžiakami, tamtí sú nám asi v patách, zbadali sme pred sebou vymuro

vanú búdku so strieškou, je to búdka na popolnice. Zaliezli sme úplne dozadu, ani nemukneme, zvečerieva sa, zrazu

niekto v rohu zakašle, našľapujem tíško ako zviera, hmatkám okolo seba, ženský hlas potichu povie:"Nemusíte sa báť

ja vás poznám." Pomaly si privykám na tmu a rozvidnieva sa mi, pozzerám jej do očí zblízka, už viem komu to zakašĺa

nie patrilo:"Si to ty Elena?,"vravím potichu.

               "Nemusíš ma ohmatávať, som to ja.

               "Čo sa to tu deje,"povie dievča zo súťaže,"vy sa poznáte?"

               "Ticho,"poviem, všetko ti vysvetlím, poznáme sa s ňou zo Šíravy a teraz sme sa s ňo stretli tak ako s tebou,

po súťaži sme chceli ísť naspať na Šíravu, chceli sme spojiť príjemné s užitočným." Musím aj v takejto strašidelnej 

situácii klamať, neviem si predstaviť čo by robila, keby sa dozvedela pravdua nechcem uraziť ani jednu z báb.

               "A ja chcem ísť na súťaž, do riti,"povie dievča plačky.

               "Mám tu kamošku, Iveta ostala tam, reku navštívim kamošku a hneď sa vrátim. ja som iba zbehla, že kúpim

chlebíčky do lahodok a zbadala som vás ako stojíte pri strome, chcela som vás osloviťa ďalej už to poznáte, do toho

som počula ten výstrel, tak som sa rozbehla preč a sem som sa schovala, to je náhodička, svet je malý."

               "Idem pozriť či sa tu neobšmietajú."

               "Nikam nechoď,"zatiahnem dievča za košeľu, ale sa mi vytrhne a už prikrčená pozerá pri vchode. "Do riti,

komu vypadli cigarety, ležia na chodníku."

                Ohmatám si kapsu:"Asi mne, kurva! a to som sviatočný fajčiar: Nemáte niektorá nejaký spray, alebo lak na

vlasy, bárskaký spray."

               "Ja mám,"zavolá na mňa šepkom dievča od vchodu.

               "Vidíš Ignác ako sa rozjede debata, keď nejde o vzťah." Viem, že na to v takejto situácii nebude nikto reagovať.

               "Vidím,"povie Ignác ustáchane, všetci sa bojíme.

               "Zoberiem tie cigára z cesty, náhodou by ich zbadali, keby sa tu pristavili."

               "Nechaj,ja ich zoberiem,"volám na ňu a idem ku vchodu. Dievča na mňa ale nečaká, vybieha z búdky na chodník,

chcem ju stiahnuť,ale sa mi vyšmykne. Som nasratý, vravím si pre seba aspoň sa najprv rozhliadni. Pri našej búdke zastavilo

auto, hrať sa na hrdinou by bola hlúposť, sú v prevahe a navyše ozbrojení. Skočia po dievčati, zapchávajú jej ústa, najrad

šej by som tam skočil, ale niečo ma drží, kamarát strach.Jeden podíde k našej skrýši a len tak ledabolo nakukne, potom mi

došlo, že preto asi nešiel dovnútra lebo si mysleli, že to bol jeden človek za tým stromom. Keďže tam bola tma nás nezbadal.

Naštartujú a odchádzajú. Keď auto zbehne dolu kopcom vybiehame z úkrytu a zúfalo volám:"Kurva, špina, hajzel"

                "Ale si to posral. Prečo si to vymyslel o tej súťaži?" To je prvý raz čo mi Ignác niečo vyčíta.

                "Vyzeralo to dobre, nerobil som si žarty, určite by dala adresu, alebo telefón, myslel som , že sa nám to podarí

v tom parku a keby sa to nepodarilo proste by sme išli do krčmy a nedostala by nás odtiaľ ani hevérom. Uznávam, nemuseli

sme hneď odchádzať z tej Šíravy. Čo mám robiť?"kričím zúfalo, zavinil som to ja, mám sa pojebať? Čo teraz? Čo chceš

ešte, mám ťa prosiť o odpustenie?"

                 "Hen tej to povedz čo ju zobrali, mne nie, čo ja? povie Ignác. Pobieham bezradne po ulici medzi činžiakami.

                 "Čo chceš robiť,"opýta sa ma Ignác, krvi by sa v ňom nedorezal taký má pohľad.

                 "Videl si ako tamtoho odpráskli, nemáme šancu."

                 "Šancu, zopakuje Ignác posmešne. Ignác pribehne k starej embéčke a vyrazí malé okienko,"ty nás počkaj v ne

jakom hotely,vraví Ignác Elene,"máš peniaze, keď nemáš dám ti."

                 "Ale ja by som chcela ísť s vami,"povedala Elena, ale hneď nato povedala so strachom:"POčkám vás v hotely Sára

moje meno nepoznajú a ani ma nevideli do tváre o mňa sa nemusíte báť."

                 "Si blázon,"